Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna blcha, ktorá sa volala Max.
Max mal mnoho starších aj mladších bratov a sestier blšiek, žiadna z nich ale nedokázala vyskočiť tak vysoko ako Max. Raz za čas sa vybral von a vyskočil do sveta; von z krabice na topánky, kde on a jeho príbuzní žili. Keď sa vrátil naspäť, väčšinou s mnohými odreninami, smiali sa mu a pokarhali ho.
Jedného dňa jeho ustarostená mama zavrela krabicu od topánok vrchnákom. Max sa aj napriek tomu pokúšal skákať čo najvyššie, pribúdali mu však len ďalšie a ďalšie zranenia. Zistil, že do sveta sa už viac nedostane a prepadol ho smútok. Veľmi rýchlo sa naučil, že nemá zmysel skákať vysoko, pretože len vtedy si nebuchne hlavu a nezraní sa. Nakoniec jeho mama vrchnák odstránila, Max ale medzičasom zabudol na svet mimo krabice a do takej výšky už neskákal.
Onedlho sa ale konala Olympiáda skákania pre všetky blchy. Niektorí si pamätali Maxovu schopnosť skákať vysoko, až z krabice vyskočil a pokúšali sa ho presvedčiť, aby sa olympiády zúčastnil. Jeho schopnosti už však boli preč. Tak veľmi sa snažil dostať von z krabice, ale nešlo to. Tí, ktorí sa predtým zranenému Maxovi posmievali, boli teraz pre zmenu veľmi sklamaní. „Oh, no dobre, aj tak predsa nedokáže skákať tak vysoko!“ hovorili si medzi sebou.
Konečne však prišiel neznámy cudzinec a položil pod Maxa neviditeľné knihy, stolčeky a stoličky. Max stále skákal iba veľmi nízko, ale už porovnateľne ako predtým so všetkou podporou. Znova mohol vidieť svet za krabicou! Sčista jasna, rýchlosťou blesku, si Max spomenul na svet vonku. Jeho duša sa vzniesla a skočil päťkrát tak vysoko, než dokázal vo svojom doterajšom živote. Max vyhral olympiádu s neprekonateľným úsilím.
Tento príbeh bol napísaný 9-ročným mimoriadne nadaným chlapcom. Kiežby ste sa aj vy stali cudzincom, ktorý sa zaslúži o rovnaký rozdiel (aj keby len vo svete jedného malého veľkého stvorenia).
– Kreger Silverman, Linda: Giftedness 101 (2013) –
.. je veľmi málo detí, ktoré v takom veku dokážu vystihnúť podstatu každodenného zápasu mnohých nadaných a v niekoľkých riadkoch sa s ňou podeliť vo forme príbehu.
Často byť jediným v kolektíve, ktorý sa odlišuje od zvyšku a popri vnútorných nezrovnalostiach si už od útleho veku vedieť poradiť aj s nepochopením alebo obmedzeniami, ktoré z toho plynú. Na jednej strane nemať príležitosť svoje dary rozvíjať, na druhej strane sa vyrovnať s možnými očakávaniami okolia, že bude za každých okolností podávať lepšie výkony ako ostatní.
Tajne dúfať, že sa taký chápajúci cudzinec objaví a vysvetlí, čo sa to deje a ako si poradiť, ale stále neprichádza. Prečo je myseľ tri skoky nad krabicou, ale emočne stále vo vnútri pod stoličkou ukrytá. Možno aj s pár odreninami, keď sa jej nadanie rozvíja bez porozumenia odlišnosti a vhodného vedenia.
Úryvok som našla a preložila z knihy Giftedness 101 od Lindy Kreger Silverman. Ak pre vás nie je problémom angličtina, odporúčam začítať sa. Je napísaná podobne, ako preložený príbeh; to najdôležitejšie zhrnuté na pár stranách, zrozumiteľne a s ľahkosťou.
Teraz už len zistiť, či si náhodou skutoční blšiaci nepomýlili naše príbytky s krabicami od topánok a nezabývali sa. Prinajhoršom je to príležitosť na zopakovanie počtov, koľko sa ich podarilo objaviť a nájsť im iný, vhodnejší domov – verím ale, že to nebude potrebné. Matematiku radšej počítať iným spôsobom 🙂
Prajem krásny deň